Kingdom Come: Deliverance

 Turnaje
  • Vytvorte si vlastný turnaj
  • - Turnaje o hodnotné ceny
  • - Turnaje o cash

Je to, prirodzene, náročnejšie na ovládanie, horšie sa to učí, nakoľko zo začiatku ani len netušíte, čo máte ako spraviť a ako ste vlastne ten trik urobili, keď ste stláčali všetko naraz. V tutoriáloch ešte áno, lenže príde prvý skutočný boj a zistíte, že už idete naostro a nik na vás neberie ohľad. Možno na vás boj bude pôsobiť ťažkopádnejšie – a to asi aj preto, že ste na seba nahádzali dve kopy brnenia a vaša pohyblivosť je trochu… no ako to napísať… akoby ste si pustili do gatí a nechceli to zo seba vytriasť – ale napriek tomu má boj svoje čaro. Ak sa naučíte okolo nepriateľa tancovať, čakať na svoju príležitosť, zabavíte sa. Tak ako všetko v Kingdom Come: Deliverance, ani boj nie je jednoduchý na zvládnutie, ale ak si ho osvojíte, bude vás nesmierne baviť. Ani jednu bitku nesmiete len tak vypustiť, hoci si myslíte, že tú padavku zvládnete ľavou zadnou. Pokým vám ten malý tajtrlík nedá jednu – dve sekerou po papuli.
Alebo si vezmime streľbu z luku. V iných hrách to je tak: vezmete si luk, stovku šípov v tulci na chrbte a kam mieri kurzor, tam to švacnete a podľa výbavy a schopností sa vám vypočíta poškodenie. Svištiace orgie v ratatata štýle. Kingdom Come: Deliverance naopak švacne jednu vám. Pri mierení sa vám neustále trasie ruka, šíp neletí zo zásady tam, kam mierite a nevidíte kurzor – zo začiatku je vôbec zázrak, že šíp vypustíte správnym smerom a nie sebe do oka. Ale naučíte sa to, len to chce prax a pevné nervy. A prax a tréning a prax a tréning a šípy. Šípov je hneď niekoľko druhov (tak ako mečov, palcátov, sekier, dýk a hromady želiez, ktoré bežný človek nevie ani pomenovať a všetky majú hromadu atribútov, takže sa môžete prehrabávať vo svojej výbave a dlhé minúty vyberať, čo si vezmete do rúk) a každý sa správa trochu inak. A máte ich pomerne málo. Jednak by ste neuniesli iné veci, šípy sa ťažko jedia, všakže. A potom sú drahé. A skrátka to tak je, že nimi treba šetriť. Takže šípy po nepresnej streľbe hľadáte, zbierate, tie zlomené oplakávate. Zrazu sa pristihnete pri tom, že prežívate streľbu úplne inak ako v iných hrách. Jednoducho ňou žijete, neplytváte časom ani materiálom, pretože všetkého máte príliš málo.
Kôň je dôležitou súčasťou hrania už len z dôvodu, že ho môžete tiež vylepšovať a obliekať ako Barbie. Tie zajačie labky a jelenie vnútornosti neťaháte vy, ale ich zavesíte na svojho žrebca, tam do kapsičky ešte tých dvadsať bedlí, za hrsť žihľavy a trochu harmančeku. Vyberiete chlieb a jablko, k tomu kúsok pstruha a ide sa ďalej. Pokojne, cvalom alebo tryskom. Ak zapískate, nech stojíte kdekoľvek, kôň pricvála. Bojovať sa dá aj na ňom, no, samozrejme, nie je to ideálne, lebo otáčať sa nie je jednoduché. Už to radšej vezmeme z rýchlika: obchodovať budete po grindovaní ako odušu, vyjednávať s cenou tiež, ale pozor na to, každý obchodník má svoj budget. Výrečnosť vám pomôže aj v zlepšovaní obľúbenosti v meste a ak vás majú radi… – veď to poznáte. Zdravia vás na ulici, dajú lepšiu cenu a tých fráz, ktoré môžete prejsť s poddanými, síce nie je mnoho, ale sú celkom fajn.
Skrátka robiť sa tu toho dá hromada. Príbeh vás vedie za hľadaním lupičov, ku ktorým sa dostanete, vyšetríte aj masaker koní a ľudí (asi sme to mali napísať opačne), no hnať sa čisto za kopaním zadku Runta je… Takto: príbeh nie je blbý ani výnimočný, no je výborne napísaný. Dialógy sú vynikajúce, podané presne tým Vávrovským štýlom (hoci sa pri interview vyjadruje dosť nemotorne – pozn.redakcie), ktorý v sebe nenesie žiadne pateticko-hollywoodske maniere a hádže myšlienky prirodzene do pléna. Skvelé myšlienky a úžasná kamera. A nejaký hrubší výraz tu skrátka zaznie, české titulky sa podarili. Skutočne čítajte tie texty, sú naozaj výborné. Ale ešte viac na nás zapôsobili sekundárne úlohy, pri ktorých sme sa možno bavili ešte viac: taký menší drogový úlet v lese, hľadanie kňaza, pomoc pre kláštor s ranenými zo Skalice, opeľovanie Terezy či… viete čo, skúste si všetky. Nie je ich mnoho a výborne dopĺňaju svet Kingdom Come.
 
Na čo sme ešte zabudli? Isteže, dá sa tu pohovoriť o alchýmii (žiadny klik na ikonu a aha, je tu elixír na opicu), páčení zámkov (to by si zaslúžilo trochu vyladiť, lebo kým sme otvorili prvú truhlu – a vlastne to ani nebola truhla, ale o tom viac v jednom nočnom výlete do lesa), encyklopédii. A to by sme mali, lebo je skvelá, nie nudná, plná zaujímavostí, nie rozvláčna a zahlcujúca dátumami a faktami. Ako sa žilo, čo je v stredoveku čo a na čo to slúžilo. To si tak spravíte za kýbeľ horúceho čaju alebo kávy a verte, že zaujímavé čítanie vás neminie. No musíme oslavné bľabotanie ukončiť. Nastupujú chyby a problémy.
Neprekáža nám systém ukladania v hre, hoci sme sa raz museli vracať k pozícii spred hodiny a pol potom, čo sme si povedali, že „veď toto je len malá skala, to Jindra zvládne a zoskočí”. Zoskočil. Len trochu nešikovne. Save nasleduje po splnení časti úlohy alebo po spánku. Fajn, je to férové a ak vám to pripadá málo, kúpte si „savevovicu” za nemalý peniaz a uložte si hru, kedy len chcete. Ono to aj vyzerá celkom pekne, o farebnej palete, absencii tradičnej preexponovanosti sme si už štebotali. Tak ako vrabce v Kingdom Come: Deliverance – v lese počuť presne to, čo zažijete aj v skutočnosti a hudba je aj so zopár motívmi úžasne podmanivá, západy a východy slnka pozitívnym pohladením duše. Zase odbiehame.
Ale niekedy sa pozriete na textúry, ktoré by sme akceptovali pred desiatimi rokmi. Isteže, to čo si oblečiete, aj uvidíte na postave, ak dostanete do držky, objaví sa krv. Avšak pri pohľade na zem zaplačete, CryEngine nedokáže zrejme úplne ideálne pracovať s vegetáciou v otvorenom svete, všetko je to hardvérovo náročné, až to nie raz trhá. Ale dá sa to vydržať a pohodlne aj na PS4, na ktorej sme hru testovali. Nezaznamenali sme žiadne fatálne prepady snímkovania, po ktorých by sme hystericky vrieskali a nadávali. Ale je cítiť, že to treba doladiť. Textúry na objektoch doskakujú na poslednú chvíľu, pôsobí to rušivo. Z diaľky sú otrasné, zblízka nijako výnimočné. To sa, žiaľ, deje aj s postavami, niekedy sa objavia znenazdajky pred vami. Nasledujú glitche a bugy, ktorých je plný internet, takže si príkladov nájdete sami mnoho. Nie sú však vôbec, ale vôbec tak časté, ako sa vám snažia nahovoriť internetoví trolovia. Samozrejme, pokým ich úmyselne nehľadáte, aby ste na ne mohli ukázať prstom, že aha, sú tu. My sme sa však radšej bavili ako silene ukazovali problémy.
Omnoho viac nás trápila animácia pohybov. Postavy menia svoj smer strojovo (poznajú osem smerov) a ich pohyby sú umelé až toporné, neprirodzené. Vidieť to hlavne pri animáciách a rozhovoroch. Ich reakcie sú neprirodzené a stupídne, gestikulácia ako z vianočnej besiedky piatakov. Navyše nie je problém zaseknúť sa o rôzne objekty, zábavu sme si užili s koňom, na ktorého sa dalo nasadnúť jedine v stajni, no vtedy sme hlavou prerazili strop a nedalo sa ani dnu, ani von, ani zosadnúť, ani nič. Reštart. Vrcholom je umelá inteligencia NPC, respektíve správanie sa postáv všeobecne. Presne to, z čoho sa kedysi Vávra vysmieval Skyrimu či iným hrám, sa dá jeho Kingdom Come: Deliverance vytýkať tiež. Postavy chodia po sebe, zavadzajú si (humorné je, ak jedna tlačí druhú na koni a navzájom si nadávajú), spia na daždi, hoci je lôžko vedľa v stane a podobne. A nehovoriac o tom, že dabing je – pri všetkej úcte – priemerný až podpriemerný. Nudný, zúfalo monotónny, bez akejkoľvek emócie.

Váš e-mail nikdy nebol uverejnený ani zdieľaný. Povinné polia sú označené *