Rise of Insanity

 Turnaje
  • Vytvorte si vlastný turnaj
  • - Turnaje o hodnotné ceny
  • - Turnaje o cash

Problém nie je vôbec v tom, že ide vlastne o walking simulator. Ak prechádzky ponúkajú dostatočne zaujímavé prostredie a zápletka má aspoň trochu snahu zaujať a udržať, berieme to. Výlety do svetov podobné knižným príbehom sú presne tým relaxom,aký občas potrebujeme. To, že hrania samotného tam je len kúsok, vlastne nekritizujeme, len konštatujeme. V Rise of Insanity teda chodíte, občas vezmete predmet, o ktorom presne viete, kde ho použijete. Tak kliknete na objekt, ktorý o sebe dáva vedieť kurzorom a všetko sa už spraví samo. A raz za čas vyriešite jednoduchý rébus v štýle zapaľovania žiaroviek (tento gombík zapne tamtú a túto, henten zas tú a svietiť musia všetky), hľadania významu kódu a podobne. Zablúdiť nemáte kde a musíte ísť iba tam rovno, nikam inam. Ak sa aj vyberiete na miesto, kde by ste ísť nemali, zabije vás temnota. Tak teda najprv nájdite žiarovku, dajte ju do lampy, zapnite ju a môžete ísť ďalej.
Horšie je, ak samotná atmosféra pozvoľna stráca svoje potrebnú silu. Zápisky sú skôr skromné, prostredie sa opakuje a takto to vyzerá, ak krátku poviedku na zopár stránok chce niekto naťahovať na trojnásobne dlhšiu dobu. Interaktívnych miest nie je mnoho a nemáte dostatok priestoru na sledovanie minulosti, či ako to celé začalo. Pomerne rýchly spád udalostí sa nepodarilo podporiť a tak tu niekomu ruplo v bedni. Berte to ako fakt, hoci by sme boli radšej, keby sa to podarilo pretaviť do hrateľnej podoby. Stačilo pridať niekoľko poriadne uletených chodieb, dať chodeniu spád a bolo by. Tu všetko plynie rovnako strnulo. Pozrite sa na Layers of Fear. Ak to bolo nutné, dostala hrateľnosť potrebnú dávku adrenalínu a šokovala presne vtedy, keď tempo začínalo klesať. V Rise of Insanity to je často s krížom po funuse.
Ale dobre, aj tu sa začne všetko okolo vás točiť a dočkali sme sa aj osvedčenej schémy: skúsite otvoriť dvere, nejde to, otočíte sa a je tam niečo iné ako pred chvíľou. Tak skúsite dvere znovu, nič, len buchot za nimi, otočíte sa a… Toto zafunguje vždy, ale pri Rise of Insanity cítite, že sa dalo ísť ešte hlbšie. Posunúť hráčovi viac príbehu z pozadia rodiny, ponúknuť postupne prenikajúce šialenstvo do hlavy psychiatra. Hlavný hrdina, ktorého ovládate, sa navyše neprejavuje žiadnym spôsobom a mlčanie tentoraz neprináša ovocie. Čo by sme dali za zopár monológov alebo aspoň štipku života, ktorý by prejavil. Takto sa cítite skôr ako na horskej dráhe: nezúčastnene sledujete krvavé stopy. Ale z diaľky a bez pocitu, že ste tam.

Váš e-mail nikdy nebol uverejnený ani zdieľaný. Povinné polia sú označené *

gaming.sk

0 User(s) Online Join Server